rezidencianakolibe_3

Niekedy premýšľam, či to, čo robím má zmysel. V poslednej dobe sa totiž takmer každý deň nájde minimálne jeden človek, ktorý neznáša ľudí ktorí sa venujú tomu čo ja alebo spoločnosti ako je tá naša. Miera nenávisti sa niekedy dostáva do naozaj nie pekných nadávok a ja sa nestačím diviť odkiaľ sa berie.

 

Skúsil som dnes teda maximálne zapochybovať o náplni našej práce, jej výsledkoch a dopadoch na spoločnosť, či životné prostredie. Ako developeri tvoríme a budujeme rôzne typy stavieb pre rôzne účely. Napríklad bývanie, administratíva, obchod, skladovanie. Keďže sa v poslednej dobe pohybujem najmä v sfére obytných projektov, postavím svoj príklad na nich a umiestnim ho do Bratislavy.

 

V Bratislave momentálne vyrastajú desiatky projektov a pri ich sledovaní sa dá všimnúť vlna nevôle od susedov či iných obyvateľov. Medzi najčastejšie a čiastočne opodstatnené argumenty prečo sú projekty zlé a nemali by sa stavať patria:

  • Ide sa zastavať ďalšia zelená plocha, prípadne sa vyrúbu stromy
  • Zhorší sa situácia s parkovaním
  • Načo sú ďalšie byty, kto v nich bude bývať?

Prečo som ich nazval čiastočne opodstatnené? Nazval by som tak asi iba ten prvý, že sa zastavia zelená plocha či vyrúbu sa stromy. V niektorých prípadoch naozaj dochádza k neprimeranému zastavaniu a zbytočnému výrubu, prípade sa pôvodná zeleň dostatočne nenahradí. No to je téma sama o sebe.

 

Bývanie radíme medzi základné ľudské potreby. Človek v dnešnej dobe jednoducho potrebuje bývať. Deti sa osamostatňujú, odchádzajú z domov svojich rodičov a hľadajú svoje vlastné bývanie. Viacgeneračné bývanie sa v dnešnej dobe postupne stáva raritou. Ak by sme vzali štatistiky z posledných pár rokov, počet obyvateľov Slovenska rástol medziročne približne o 0,1%. To je pri našom počte obyvateľov cca 5400 nových obyvateľov ročne. Ak by sme aj predpokladali, že z 5400 ľudí bude polovica žien a polovica mužov a medzi sebou sa popárujú a nájdu si nové bývanie spolu, potrebovali by sme ročne 2700 nových bytov (veľmi hrubý odhad, samozrejme každý má inú životnú situáciu, inú prácu, iný rodinný stav a podobne). To je odpoveď na to, prečo treba stavať nové bývanie.

 

Bývať sa však dá aj v rodinných domoch. Na tie netreba developerov a ľudia si ich postavia aj svojpomocne. Bytové domy by sa asi nerozhodla postaviť partia kamarátov s tým, že tam potom budú spoločne aj s rodinami bývať. V tomto by som videl rozdiel medzi developerom a človekom, ktorý si postaví bývanie sám.

Predstavte si 100 rodín, ktoré potrebujú bývať. Môžu byť napríklad trojčlenné, čiže je to 300 ľudí. Developer by pre nich postavil bytový dom. Napríklad 20 podlažný (to je taká mierka, na ktorú sú už ľudia často alergickí a nadávajú aké je to príšerné, aká veľká je koncentrácia bytov a pod.). Obsahoval by iba 3-izbové byty s výmerou 75 m2. Znamenalo by to 7500 m2 bytov. K bytom treba pripočítať aj nejaké spoločné priestory, chodby, schodiská, vstupnú halu,  pri takomto objeme by to mohlo byť plus 15% k ploche bytov, teda 8625 m2. To už sme  tesne nad plochou futbalového ihriska. Hrubá podlažná plocha, t.j. vrátane obvodových stien, priečok, šácht by bola cca plus ďalších 15%, takže niečo málo cez 9900 m2. Pri 20 podlažiach nám vychádza zastavaná plocha cca 495 m2. Ak by sme mali pozemok, ktorý by nám dovolal zastavať 20% pozemku (závisí od konkrétneho územia ), tak by náš pozemok musel mať takmer 2500 m2 (zastavanosť by sme využili skoro naplno). Pri predstave, že sú slovenské lesy rozmiestnené rovnomerne po celom Slovensku, pri zalesnenosti 41% (údaj z roku 2014), by sme sa pripravili o 1025 m2 lesa (osmina futbalového ihriska, alebo priestor v šestnástke a stredovom kruhu dokopy).

Ak by developer tento a ani iný bytový dom postaviť nemohol a ľudia by si svojpomocne postavili rodinné domy, mohlo by to vyzerať nasledovne. Budem fér a použijem 75 m2 ako úžitkovú plochu bungalovu (no väčšina ľudí by si postavila predpokladám väčší). K nej pripočítame plochu stien, priečok a podobne. Pri takomto menšom dome a pri dnešných požiadavkách na tepelno-technické vlastnosti to môže byť až 30%, ale zaokrúhlim nadol na 95 m2. Keďže tých domov bude 100, zaberú plochu 9500 m2. Celé futbalové ihrisko + celý ten les z predošlého príkladu. Pri rovnakej zastavanosti, teda 20%, by potrebovali pozemky o rozlohe 47 500 m2. Je jasné, že na svojich záhradkách nejaké stromy a zeleň budú mať, ale pri pozemku 475 m2 na jeden dom, pri danej zastavanej ploche + ďalších spevnených plochách pre autá, chodníky či terasy to bude možno 60% z plochy. Ak by to tak bolo zo 47 500 m2 pozemkov bude zastavaných 19 000 m2, ktorými by sme sa pripravili o 7790 m2 lesa. Je to takmer 8-krát viac ako pri bytovom dome. Ostatné plochy tiež nebudú tvoriť parky, či spoločné priestory pre ľudí, ktoré im v mestách mnohokrát chýbajú keď sa ohlási nejaký nový projekt, ale budú to ohradené súkromné záhrady kam sa dostane maximálne návšteva.

Čo sa týka dopadu výstavby na životné prostredie, samotný proces výstavby nemusí mať až taký vplyv. Ale keďže každý materiál treba vyrobiť a výroba a preprava materiálu už vytvárajú výraznú uhlíkovú stopu (objem emisií takých plynov, ktoré vplývajú na podnebie), rozdiel je to  veľký. Priečok bude v byte a v dome dajme tomu rovnako, obvodových stien bude ale omnoho viac, pretože dom ich bude mať z každej strany. Byty v našom príklade by obvodovú stenu mali iba na jednej strane a rožné byty na dvoch stranách. Každý dom potrebuje strechu, kdežto medzi bytmi stačia stropy, čo je ca. polovica objemu strechy a bytový dom bude mať strechu iba nad najvyšším podlažím. Bytový dom síce bude mať väčšie základy kvôli svojej výške a teda kvôli statike, no pri 100 rodinných domoch bude objem základov stále väčší. Čim viac materiálu potrebujem, tým viac sa ho musí vyrobiť a previezť a to je záťaž pre životné prostredie, ktorú by sme mali znižovať.

Ďalšou záťažou je ďalej chod domácnosti. Napríklad vykurovanie. Vykúriť 100 rodinných domov vyžaduje viac energie ako vykúriť bytový dom so 100 bytmi, pretože plocha cez ktorú vám uniká teplo môže byť aj 4-krát väčšia. Energiu, pokiaľ nepoužijete obnoviteľný zdroj energie, získavate spaľovaním fosílnych palív a teda opäť viac zaťažujete životné prostredie.

Takže akým smerom by sme šli, keby si každý staval vlastný rodinný dom a nešiel bývať do bytu, ktorý postavil developer v rámci niektorého z projektov? Verím, že si väčšina odpovie, že zlým.

Ešte existuje jeden príklad, ale trochu uletený. Bratislava, resp. niektoré jej časti sa podľa mnohých ľudí extrémne zastavujú rôznymi projektami, či už rezidenčnými, polyfunkčnými alebo jednoducho nejakou vybavenosťou, administratívou a podobne. Vyberme si taký Ružinov, ten je medzi ľuďmi pomerne obľúbený. Žije tu oficiálne cca 72 000 ľudí na ploche 39,7 km2. Na Slovensku s rozlohou 49 035 km2 žije cca 5 450 000 ľudí. Tí žijú roztrúsení do stoviek miest a obcí, ktoré zaberajú obrovské plochy. Stačí však keď si predstavíme, že by všetci žili v 140 mestách Slovenska. Tie majú rozlohu cca 7 290 km2. A teraz by sme ich presťahovali do mesta, ktoré bolo obrovské ale zastavané v takom pomere ako Ružinov. Všetkých tých vyše 5 miliónov obyvateľov by mohlo žiť na ploche 3000 km2, menej než polovica plochy miest Slovenska. Ostalo by nám navyše 4 290 km2, to je viac než 450 tisíc futbalových ihrísk (a to stále nepočítame dediny a obce, zvyšná plocha by bola omnoho väčšia).

Sám viem, že život na dedine či v malom mestečku je o niečom úplne inom. Je mnohokrát malebnejší, pokojnejší. No ak by sme pozerali na to ako ovplyvňujeme naše okolie a životné prostredie a navyše by nám na tom záležalo, tak by sme všetci nasťahovali do jedného veľkého mesta a ušetrili tak kopec priestoru, ktorý by mohli zabrať lúky, lesy a navyše by sme odbremenili životné prostredie od množstva splodín, ktoré by sme nevytvorili keďže by sa mnoho ľudí nemusel presúvať na dlhé vzdialenosti medzi mestami.

Zastavať pozemok v meste bytovým domom teda nie je tak príšerná vec ako ju mnohí vykresľujú. A verím, že do budúcna bude trend nárastu veľkých miest pokračovať, aby sme nevyužívali práve tie hodnotné prírodné plochy mimo nich.

 

 

Autor: Matej Jelínek